Lyžovačka na sopke Ruapehu

Hovorí sa že na Novom Zélande sa môžete v jeden deň kúpať v oceáne a ešte stihnúť lyžovačku. Myslím ale, že lepší nápad je prejsť cely národný park aj so sopkou skôr než sa vydaté k pláži. K lyžovaniu sa na sopke veľa nepotrebujete, celú výstroj si môžete požičať na mieste (teda vlastne potrebujete dosť peňazí).

Na sopke Ruapehu som bol zatiaľ štyri krát, z toho dva krát s kolegami na lyžovačku. Neľutujem, je to zážitok. Lyžovačky boli vždy iba víkendová záležitosť, z Aucklandu k sopke sa to dá stihnúť za 4 hodiny autom. Nie je to vôbec lacná záležitosť, cena 100 dolárov len za vleky na deň ma dosť prekvapila. Oba lyžiarske výlety nás zaviedli k oblasti Whakapapa (celkom vtipný názov).

13958245_10210469883653827_6166952679332696490_o
Slnko vie poriadne páliť, mali sme tiež šťastie na menej ľudí.

Ako som spomínal vystroj si viete zapožičat na mieste, lacnejšie to ale bolo v mestečku blízko strediska, tam sme nakoniec aj prespali.

Celé stredisko Whakapapa má niekoľko vlekov, cesta od začiatku po najvyšší bod vám to môže trvať aj cez polhodinu. Keď ste ale už raz hore, celý svet je pod vami. Asi v polovici cesty je druhé mini-stredisko kde sa môžete najesť a oddýchnuť si, nebolo to síce nič extra, no aj tak som bol prekvapený vybavením v takej výške.

whakapapa2
Napraskané.
whakapapa4.jpg
Na lanovke máte príležitosť vidieť až na vrchol.

Z úplného vrchu (pokiaľ idú lanovky) k parkovisku vám to môže trvať aj polhodinu. Občas som to podcenil a šiel z posledných síl. Cesty nie sú priamočiare a občas sme dumali kam máme vlastne ísť ďalej. Podľa mapy je to celkom bludisko a ak už nevládzete určite nechcete ísť po čiernej trase (najťažšia).

whakapapa5.jpg
Ešte raz panoráma, paráda.

Moja prvá lyžovačka nebola úplné optimálna, precenil som svoje sily a po nejakom čase a siedmom páde som si všimol, že som stratil mobil :-D. Moje krásne fotky boli stratené … mobil mi ale neskôr našli a poslali späť o asi 6 mesiacov pozdejšie :-D.

Nasledujúci deň som už iba relaxoval na začiatočníckych trasách. Viete tam spoznať ľudí z celého sveta, no najmä z Činy a Indie.

Keď si už po dlhom dni chcete sadnúť do baru s nejakými percentami pripravte si svoj pas :-D, naozaj mi nechceli predať alkohol. Na Novom Zélande platí, že ak vyzeráte pod 25 rokov musíte sa preukázať, našťastie nám to potiahol starší kolega.

V tejto oblasti je viacero lyžiarskych stredísk ale aj oblastí ktoré môžete preskúmať na vlastnú päsť, o ďalších túrach v ďalšom článku 😛 .

Imigrácia na Nový Zéland – skúsenosti

Imigrácia je jedna z možnosti ako zostať na Novom Zélande dlhodobo a to aj bez prace. V prípade úspechu získavate rezidenciu s podmienkou zostať na Novom Zélande aspoň nasledujúce 2 roky (každý rok minimálne 180 dni). Imigrácia je finančné a časovo veľmi náročná, avšak je teoreticky možná aj bez toho aby ste opustili Slovensko.

V tomto článku zdieľam svoje získané znalosti ktoré by pomohli mne v minulosti a teda možno aj dnes vám. Ak sa chcete dostať na Novy Zéland iba kvôli prací je oveľa jednoduchšie a rýchlejšie získate pracovné víza. Vo všeobecnosti sú vaše karty lepšie ak ste už na Novom Zélande a to aspoň 12 mesiacov.

Bodový systém

Vaša prvá úloha je registrovať sa na imigračnom portáli. Vyberte možnosť “Skilled migrant – expression of interest”. Po registrácii získate možnosť vytvoriť “Expression of interest” ďalej len EOI. Vďaka EOI budete zaradený do skupiny žiadostí, ktoré sú následné zoradené a vybraté podľa získaných bodov. Body ktoré môžete získať si môžete overiť aj na oficiálnej imigračnej stránke.

Body získavate za:

  • Nižší vek. Je niekoľko stupňov avšak najväčší bodový bonus je pod 29 rokov. 55 a viacej vám už žiadne body neprinesie (nad 55 je imigrácia už nemožná).
  • Prácu na Novom Zélande, ešte viacej ak tu robíte už aspoň 12 mesiacov. Pripadne máte pracovnú ponuku. Ďalšie body získavate podľa charakteru práce.
  • Vzdelanie. Tu môžete ľahko získate množstvo bodov, pokiaľ vlastníte titul magistra alebo inžiniera. Ešte viacej bodov môžete získať podľa oblasti ktorú ste vyštudovali (napríklad IT). Mali by ste však vedieť že Novy Zéland neuznáva tak jednoducho naše univerzity (ak ste vyštudovali napríklad v Češku máte to jednoduchšie). Musíte požiadať NZQA o uznanie titulu, čo stoji čas a peniaze.
  • Pracovne skúsenosti. Najlepšie vo vašej vyštudovanej oblasti a pre medzinárodnú firmu. Každá referencia je dobra a prvá bodová hranica sa otvára po dvoch rokoch preukázaných pracovných skúseností.

Ako som spomínal, je síce možné úspešné imigrovať do Nového Zélandu bez toho aby ste boli na Novom Zélande no máte to podstatne ťažšie. Jeden z kľúčových bodov je práca, ktorú buď už máte alebo viete preukázať pracovnú ponuku, tie body vám inak môžu chýbať.

Pokiaľ neviete ani teoreticky získať aspoň 140-160 bodov, pravdepodobne to nemá zmysel. Skúste si nájsť prácu a získať pracovne víza. Po 12 mesiacov to už určíte pôjde jednoduchšie.

Niekoľko kráť som spomínal charakter prace alebo vzdelania ktoré ma vyššiu hodnotu, čí takúto prácu alebo vzdelanie máte si môžete overiť na Skill shortage list checker.

Okrem získania bodov musíte vedieť aj preukázať že ste zdravý, bez kriminálnej minulosti a ovládate anglicky jazyk.

Ďalšie dokumenty

Okrem vypĺňania dlhých formulárov musíte vedieť poskytnúť aj množstvo ďalších dokumentov. Vždy originál s overeným anglickým prekladom (pre pas stačí našťastie iba overená kópia hlavných strán).

  • Medical examination, môžete získať napríklad tu.
  • Pas, stačí teda overená kópia.
  • Fotky.
  • Výpis registra trestov. Pozor je tu časový limit, dokument nesmie byt starší ako 4 mesiace (nežiadajte o výpis skôr, než je treba).
  • Rodný list.
  • Potvrdenie od NZQA ohľadom vášho vzdelania (môže to byt aj iba identifikačné číslo v dokumente ktorý vyplníte).
  • Dokumenty pre NZQA (Diplom magistra, bakalára, výpis známok a maturitné vysvedčenie)

NZQA

NZQA je kapitola sama o sebe. Získanie potvrdenia o vzdelaní môže trvať niekoľko mesiacov a vyžaduje originálne dokumenty od diplomov až po maturitné vysvedčenie. Je možno lepšie získať úplné potvrdenie od NZQA vopred tak aby ste neskôr neboli pod časovým tlakom.

Čiastočné potvrdenie vám umožní získať predstavu o tom koľko bodov môžete získať podľa vášho vzdelania (pre EOI to stačí). Pre získanie rezidencie potrebujete ale úplné potvrdenie, ktoré stojí viacej peňazí a čašu (a spomínané dokumenty).

Nezabudnit, pokiaľ bolo vaše EOI vybraté máte iba 4 mesiace na dodanie všetkých ďalších dokumentov. Ak sa vám to nepodarí nie je to taký problém musíte sa skratka prihlásiť ešte raz (každý pokus = strata peňazí).

Invitation to apply

Ak je vaše EOI vybraté znamená to že imigračný úradník prešiel vašou žiadosťou a predbežné vám uznal body. Tieto body teraz musíte potvrdiť s dokumentmi ktoré som už spomínal. Zoznam potrebných dokumentov nájdete v emaile. Očakávajte niečo v štýle:

“Immigration New Zealand would like to invite you to apply for residence to New Zealand under the Skilled Migrant Category. This is your Invitation to Apply (ITA).”

Email obsahuje aj pred vyplnení dokument ktorý treba vytlačiť a pribaliť.

Ak je všetko ok máte rezidenciu na dosah. Po odoslaní dokumentov to stále trvá niekoľko mesiacov kým vám pridelia imigračného úradníka. Rovnako počítajte s veľkými výdavkami. Ak to cele zrátam dokopy je to vyše 3000 dolárov, možno viacej.

Po získaní rezidencii ste nútený zaslať váš pas, ten sa vám vráti späť už aj s nalepenou informáciou o rezidencii.

Hobbiton

Ako možno viete Pán prsteňov a Hobbit boli čiastočné natáčaný na Novom Zélande. Autori týchto filmov si dali poriadnu námahu pri budovaní umelého mestečka pre fiktívnu komunitu hobbitov. Filmy sa už nenatáčajú no mestečko hobbitov zostalo ako turistická atrakcia.

hobbiton1

Ako súčasť nášho dlhého výletu po Novom Zélande sme navštívili aj Hobbiton. I keď to bol možno jeden z drahších výletov stal za to. Úroveň detailov celého mestečka ma stále udivuje, nedokázal by som povedať že aj niektoré stromy sú umelé. Pravé o najväčšom strome bola jedna z príhod ktoré nám sprievodca spomínal, ako čas plynul listy stromu vybledli a hoci strom účinkoval na pozadí filmu spolu iba 20 sekúnd Peter Jackson nechal prefarbiť každý jeden list nanovo (čo dalo pracú niekoľkým brigádnikom na par dni).

hobbiton5
Trochu umelého syra 😀 .

Vedeli ste že hobbiti platili dane podľa poctu okien v ich domčeku  😀 ? Možno trochu zaujímavejšia informácia je veľkosť domov a dverí. Niekoľko domčekov malo podobne tvary no rozdielne veľkosti, pointa bola zobrazovať rôzne postavy tak aby budili ten správny dojem veľkosti postav. Gandalf používal malé dvere, čím budil dojem dva a pol metrového čarodeja. Ako to už býva, praktické efekty vyzerajú najlepšie.

hobbiton2

hobbiton4

hobbiton3

Našli by sa ešte nejaké tie príhody (ako pripití herci na hostine 😀 ) ale trebárs si tie historky vypočujete sami ak sem zavítate. Určíte to hodnotím pozitívne no jedna vec mi predsa len vadila, na môj vkus to bolo trochu nahnané. Iba 5 minút pre každú atrakciu a ide sa ďalej.

Hobbiton ako turistická atrakcia má aj svoj vlastný pub.

995_10151366266528185_1555427586_n-0
THE GREEN DRAGON: Prvy nápoj je v cene 🙂 .

Na záver som ešte zhabal par suvenírov, nech ma rodina doma čo závidieť haha 😀 . Aj suveníry mali niečo do seba, zberatelia by prišli na svoje.

The great Kepler walk

Alebo aj iba Kepler Track bol pre mňa asi najväčšou fyzickou výzvou na Novom Zélande, bohužiaľ som to dosť podcenil a trpel aj pár týždňov po tejto túre.

Celé to začalo ako súčasť veľkého výletu po Novom Zélande, na ktorý sme sa stretli partia šiestich ľudí. Dvaja sme tu už žili, ďalší prišli zo Slovenska a Česka. Spolu sme zažili a prežili mnoho krásnych momentov no Kepler track cítim do dnes.

Kepler track možno definovať ako 60 kilometrovú túru po pláži, lese a skalnatom vrchole. Celkove prevýšenie je zhruba 1200 metrov. Bola to makačka, pot a plač. Na túru sme sa vybrali 4 chalani. Túra ma 3 chaty, avšak ako hrdinovia sme jednu chatu vynechali :-D.

Cestu sme začali od hostela ktorý bol blízko k oficiálnemu štartu, aj to boli kilometre ktoré dnes ľutujem, mohli sme sa totiž dostaviť bližšie autom. Každý sme mali svoj vak s jedlom a spacákom. Dnes si myslím že som toho mal viacej než bolo treba, ale o obsahu môjho vaku neskôr. Prvý checkpoint bolo jedno malé turistické stredisko, v podstate sme iba avizovali že ideme na cestu ak sa nedostavíme na chatu niečo nie je v poriadku. Lístky na chatu sme mali už vopred kúpené.

Oficiálny začiatok cesty je označený turistickou tabulou aj s informáciou ako dlho by nám cesta asi mohla trvať, tuším to malo byt 6 hodín. Cesta mi dlho nerobila problém, problém nastal pri stúpaní, hore, hore vkuse hore. Prestávky pribúdali a hoci nebolo extra teplo potil som sa ako … Moje nohy začali bolievať, ani nie svali ale skorej kolena.

kepler1
Úžasný pohľad.

Tieto fotky sú uz mimo lesa a stúpania, áno po jednom kilometri stúpania sa les zmenil na step. Občas sme videli malé jazierka, ako sme sa neskôr dozvedeli každé by malo mat pitnú vodu.

kepler2
Kamoši pozadu.
kepler3
Prvá chata a moje vykúpenie.

Nakoniec sa moje hlavne utrpenie pre tento deň skončilo a dorazili sme do chaty.

Chata bola vykúrená iba v hlavnej miestnosti. Miestnosť pre spanie mala vonkajšiu teplotu a potrebovali ste nejakú tu vrstvu oblečenia aby ste nezamrzli. Keď sme sa zložili mohli sme si konečne dať nejakú tu konzervu alebo rychlovarne jedlo. Bohužiaľ sme mali deravý hrniec ktorý nám požičal kolega z prace par týždňov dozadu, nevadí, poziciali sme si od ľudí. Po jedle sme si dali víno, áno doniesol som víno v ťažkej sklenenej fľaši na vrchol 😀 a keďže na vrchole nie sú odpadkové kose musel som fľašu zobrať aj späť dole.

Aj keď som bol maximálne odrovnaný nemohol som tak jednoducho zaspať, problém nebola iba zima ale aj chrápajúci turisti. Prisahám že som cítil vibrovanie na matraci (mohlo to ale byt aj iba moje drgľovanie).

Odchod za tmy, príchod za tmy.

Oficiálne by ste mali prespať v každej z troch chát no my ste tu strednú vynechali (zlý nápad). Vyrazili sme teda skoro ráno do tmy a zimy. Step sa čoskoro zmenila na čisté kamene. Často nebolo veľa čo vidieť kvôli hmle, to ale nebolo to najhoršie. Par hodín po štarte sa spustil lejak. Našťastie boli na vrchole dva prístrešky, veľmi provizórne ale aj v nich sa dalo prečkať. Už vtedy som tušil že dnes ešte budem piť krv.

kepler4
Nie je čo vidieť.

Kamene veľmi rýchlo vystriedal les a teplota okamžité stúpla aspoň o 5 stupňov. Doposiaľ som si naivne myslel že stúpanie je to najhoršie čo môže byt a je už za mnou (aspoň v tej druhej časti mojej domnienky som mal pravdu). Klesanie bolo nesmierne bolestivé, čo krok to bolesť, ale ako doposiaľ som zaťal zuby.

kepler5
Vyzeralo to dosť zaujímavo, skoro ako tropicky les.

Les pokračoval až k ďalšej chate, kde sme si dali pauzu. Inak, boli tam obrovské papagáje no nestihol som žiadneho odfotiť, smola. Na chate sa niektorý prezliekali a sušili, ja som si ledva sadol oddychoval aspoň tých par minúť. Nič iné ako bolesť ma tak netrápilo.

Cesta na poslednú chatu mala trvať zhruba rovnako a vedeli sme že to časovo môžeme ako tak stihnúť. Jedna výhoda bol prevažne rovný terén a suché počasie. Cesta ma teda už až tak nebolela, dokonca som vedel miestami pridať na rýchlosti. Po par hodinách sa ale vrátila najväčšia únava a pokračovali sme len veľmi pomalým tempom. Stmievalo sa a bolo jasné že dorazíme až za tmy. Mali sme par svetiel, tma nebola až taký problém. Často som ako najpomalší šiel napred a hlásil prekážky.

Posledná chata bola ďalšie vykúpenie, a to aj keď som tušil že si asi moc nepospím. V chate som zistil že mam premoknutý spacák, k môjmu prekvapeniu bol zvonku suchý a teda som spal na ňom. Ako prichádzala noc oheň v krbe vyhasol a zima sa dostavila. Zima bola ale iba jeden problém, chrápajúci Číňania druhý a alarm tretí. Áno v noci sa zrazu zapol alarm, skoro všetci ľudia to ignorovali, hoci si neviem predstaviť že by sa pritom dalo spať. Boli sme jediní ktorí vyšli von a zavolali pomoc. Nakoniec to nič nebolo.

Posledná cesta bola našťastie krátka avšak oficiálne dve hodiny sa predĺžili na štyri. Na trvaniku pred parkoviskom sme si vysušili a očistili veci. Našli sme nejaké číslo na “shuttle”, ktorý nás odviezol až k hotelu. Bol to koniec veľkého keplera no moje nohy spomínali ešte ďalšie dva týždne.

Výdaje a plat

Opakujúca sa otázka od kamošov je ohľadom môjho platu, nájmu a čí sa to vôbec cele vyplatí. Mne sa to vyplatí, no skúsim to trochu rozobrať.

Aktuálne 1 NZD = 0.65 €

Výdaje

Najväčší výdaj ktorý platím pravidelne je nájomné a energie. V Aucklande platíte nájom na týždennej baze pričom rátajte s aspoň 100 dolármi na týždeň. Ja bývam aktuálne v lepšej štvrti a platím teda viacej. Zdielam veľký drevený dom, v ktorom mam jednu izbu. V bývaní nevidím až taký problém, čo mi vadí je slabo izolovaný dom, s čím súvisí elektronické kúrenie ktoré váš tiež niečo stoji.

dreveny-dom
Aj takto to u mňa vyzerá

Bývanie vás teda výnde na 500 až 1000 dolárov. Určíte si ale aj pozrite o akú štvrť sa jedná, nie všade je to rovnako bezpečné. Ak si niečo budete hľadať, pridajte sa do facebook skupín, ktoré sa orientujú na prenájom, vyhnete sa teda korporáciám a budete jednať priamo s vlastníkmi domu.

MHD nie je práve lacné, za krátku cestu zaplatíte 1.80, ak to mate ďalej do prace aj cez 5 dolárov. Od určitej sumy sa vám vyplatí “permanentka” no spočítajte si to, nie je to ako v Bratislave kde sa vyplatí skoro vždy. Permanentka stojí aktuálne 200 dolárov, čo je už suma ktorú možno zohľadníte pri hľadaní bývania. Určíte si čo najskorej zohnajte AT HOP kartu aj s predplateným kreditom, platenie na mieste u vodiča vás stoji viacej (namiesto 1.80 -> 2.50)

Ak si zrovna nenavaríte alebo nemáte firemnú akciu s jedlom, musíte si odskočiť niekam na obed. Vyber je celkom veľký a nie práve lacný. Možno najlacnejšie a najrýchlejšie jedlo, ktoré máte k dispozícii je sushi. Za jeden kúsok zaplatíte 1.50 (berte to číslo s rezervou). Najesť sa teda dá aj za menej ako 10 dolárov. Ďalšia ponuka sa vám odomyká za 15 dolárov. Väčšina reštaurácii ponuka obedové menu, ktoré je rovnaké ako hociktorý iný čas avšak je lacnejšie a s fixnou cenou (teda všetko za 15). Konkrétne odporúčam Archies, robia asi najlepšiu pizzu v Novom Zélande (na Slovensku mame ale lepšiu). Safran, výborný stake sandwich. Burger Burger, názov je viac než jasný :-D. Ale môžete skúsiť aj McDonald menu (inak, za kečup nežiadajú príplatok 😀 )

Aby som sa vrátil späť k téme, ak by ste sa uskromnili mohlo by vám stačiť 20 dolárov denne na potraviny a jedlo.

Keďže sa snažím trochu o seba starať chodím do fitneska, ktoré ma stojí zhruba 100 dolárov na mesiac, táto aktivita je ale už na vás. Rovnako vás vyjde aj káva, ak by ste teda šli s kolegami každý deň do kaviarne. Kaviarne sú tu na každom rohu a napodiv každá vyžije. Cena kávy v meste začína od 4 dolárov.

Čo ma ešte napadá je poplatok za mobil a poistenie, no nič z toho nie je také fatálne.

Úprimné to čo ovplyvnilo moju schopnosť odložiť si peniaze najviac boli výdavky za imigráciu a letenky domov a späť. Hovorím o tisícoch. Return tickets teda letenky s návratom ma naposledy vyšli cez 3000 dolárov, čo je poriadny škrt cez rozpočet (avšak stále sa mi to vyplatí). Samozrejme či idete domov alebo nie je na vás, rovnako aj imigrácia (tiež asi 3000 dolárov). Imigrácia vás okrem penazí stoji aj čas a nervy.

Do 1000-2000 dolárov je suma s ktorou teda musíte rátať. Či je ta suma problém závisí už od vás a vášho platu.

Aký plat očakávať

Najlepšie čo môžete urobiť je získať si vlastný prehľad pre váš odbor či špecializáciu a počkať si na príležitosť. Neradím vám dostáť sa do pozície kde by ste museli akceptovať akúkoľvek prácu. Zverejnite svoj životopis na rôznych pracovných portalov a počkajte si na odozvu, pripadne kontaktujte agentúry.

Moja situácia

Nesťažujem sa, zarábam nadpriemerne a na Slovensko sa kvôli platu určíte nevrátim. Jedine čo mi občas vadí je kolísavý kurz doláru, s tým ale nejde veľa čo urobiť. Sporím si aj naďalej v dolároch, prevod na Slovensko nie je úplne lacný a tiež tu mam dobrý úrok. Nakoniec sa ale asi aj tak vrátim na Slovensko.

Ako som sa teda dostal na Nový Zéland

Tento článok je viacej príbeh a menej návod, nakoniec si musíte nájsť svoju vlastnú cestu.

Motivácia

Nový Zéland nebol pre mňa špeciálny cieľ, cieľ bol skorej odisť do sveta a vyskúšať si ako to funguje mimo Slovenska čí dokonca EU. Tento cieľ som zdieral s dobrým kamošom, ktorého som poznal ešte z čiaz univerzity.

Práca nás oboch dlhodobo nebavila (respektíve frustrovala, no to je na iný článok) nemali sme ale žiaden sofistikovaný plán kam odisť a ako si nájsť prácu. Jeden večer sme boli mierne pripitý a dostali sme “geniálny” nápad zverejniť naše životopisi do Austrálie, áno Austrálie :-D.

Ako sme si našli pracú

Ak si dobre spomínam našli sme stránku https://www.seek.com.au . Neváhali sme a zverejnili naše cv v anglickom jazyku. Nespomínam si ako dlho trvalo kým nás oslovila istá agentúra, bolo to ale asi iba niekoľko dni. Ponuka hoci bola pre Nový Zéland sa nám pozdávala celkom lukratívna a to aj v danej krajine a oblasti. Nikto iný nás ale neoslovil, mali sme teda v celku šťastie na tú jednu ponuku.

Ak vás to zaujíma obaja sme programátori, mame vysokoškolské vzdelanie a nejaký ten rok praxe.

Dlho sme neváhali a šli sme do toho. Samozrejme všetko je jednoduchšie ak ste dvaja. Nasledovalo niekoľko kôl pohovorov cez skype, pričom v čase pohovoru bolo pre mňa neskoro večer a pre nich skoro ráno 😀 . Musím sa priznať že som bol vždy dosť nervózny a moja nedokonala angličtina mi v tom nepomáhala. Posledný pohovor mi náš budúci šéf ukázal mesto, teda aspoň sa o to snažil, kamera nemala bohvieakú kvalitu, mne to ale stačilo a bol som veľmi optimisticky naladený. Pohovormi sme teda prešli, som bol nadčený, moja mama už menej.

Vízum

Naša budúca firma ako aj agentúra cez ktorú sme išli nám výrazne pomohla s mnohými záležitosťami, od preplatenia hotela a cesty až po víza.

Zamerali sme sa na získanie “skilled migrant work visa”. Na takéto vízum mate nárok ak už máte pracovnú zmluvu a to v oblasti s nedostatkom pracovnej sily. Museli sme vypĺňať niekoľko stranové formuláre, čo nám trvalo niekoľko dni. Nasledovalo získanie “medical examination”. Takýto dokument sme získali tu. Súčasťou vyšetrenia bol aj röntgen hrude, no samotná snímka bola príliš veľká na to aby sme ju pridali do obálky (trochu sme sa balí čí nám to prejde ale prešlo). Vyšetrenie mohlo trvať aj par týždňov, avšak trvali sme na rýchlejšej procedúre, podarilo sa. Pribalili sme ešte pracovnú zmluvu, osobne pozvanie od šéfa, fotky, pas (do ktorého nám prilepili vízum) a detaily na kreditnú kartu 😀 .

Vízum sme nakoniec získali neuveriteľne rýchlo, asi iba dva-tri dni po odoslaní žiadosti. Vízum je na dva roky, je možné že s výpisom registra trestov by sme získali aj päť ročné vízum.

Alternatívne…

Je možné prísť na Novy Zéland a skratka požiadať o turistické vízum na mieste, v takom prípade pracovať nemôžete (čo vám stále nebráni si pracú nájsť a požiadať o ďalšie vízum). Takéto vízum je platné iba na par mesiacov, avšak vždy môžete na víkend odisť do Austrálie, vrátiť sa a požiadať o ďalšie vízum.

Existuje ešte work and travel. Work and travel má ale kvóty, ktoré sú pre Slovensko veľmi nízke (pokiaľ viem každý rok sa veľmi rýchlo vyčerpajú). Detaily.

Spať k môjmu príbehu.

Cesta a ubytovanie

Našli sme si lacný hostel s beznadejme slabou wifinou (čo sme teda najskorej netušili). Trochu nás zarazilo posielanie detailov kreditnej karty cez email, nakoniec to ale dobre dopadlo.

Sučastne sme našli nejaké lacné letenky a to Viedne -> Dubai -> Melbourne -> Auckland. Znie to divoko a aj bolo, vždy som mal pocit že nejaký let zmeskám. Všetko dopadlo dobre a asi za 38 hodín sme dorazili 😀 . Nespomínam si akou spoločnosťou sme leteli, dnes hodnotím Emirates ako najlepších. Na letisku nás už čakali z agentúry a pomohli nám dostať sa k hotelu.

ja-vodopad
Jeden z prvých výletov v tejto krajine, úžasné.

Na záver

Je to krásna krajina a svoje rozhodnutie do dnes neľutujem. Jedine čo mi chyba sú moji priatelia a rodina.